Klarinetové kadencie poznáme v klarinetových koncertoch, v známych orchestralnych sólach a komorných skladbách. Kadencie v 18. storočí a začiatkom 19. storočia písali sami interpreti, preto mali improvizačný charakter. Zachovalo sa málo zapísaných kadencií z tohoto obdobia ako napríklad anonymná kadencia v koncerte Karla Stamitza. Podobne ako anonymné zmeny v kadencii pre 2 klarinety od Franza Tauscha. Jedna z prvých kadencií ktorá je zachovaná v klarinetovej literatúre je kadencia Karla Baermanna, bola vytvorená pre prvý koncert Karl Maria von Weber op.73. Bola vydaná vydavateľstvom Breitkopf. Kadencia je ukazovateľom virtuozity a schopností interpreta. V neskorších dobách okolo roku 1850 začali kadencie písať skladatelia ako napríklad Jules Demerssman alebo Karl Reinike. Jedna z najobšírnejších kadencií 2. polovice 19. storočia je kadencia k c-molovému koncertu Gotfrieda Manna z roku 1885. Daľšie známe kadencie nájdeme v koncertoch Karla Nielsena, Eugena Bozza, Idy Gotkovskej, Jeana Françaixa, Aarona Coplanda, Johna Corigliano, Kalevi Aho a mnoho ďaľších.
anonymná kadencia v Stamnitzovom koncerte B-DUR
Baermannova kadencia
Tauschova kadencia
Mannova kadencia
